Église du Gèsu, Saint-Jacques-le-Majeur

V starom meste Nice, medzi úzkymi uličkami, trhmi a obchodmi, stojí barokový kostol Église du Gèsu, Saint-Jacques-le-Majeur. Korintské priečelie a štyridsaťdvojametrová zvonica z neomietnutej tehly tvoria charakteristickú siluetu štvrte. Podstavec kupoly pokrývajú ligurské tašky, drobnosť, ktorá prezrádza vzťah mesta k Ligúrii. Ďalšie barokové domy okolo pripomínajú, že Nice ležalo na križovatke medzi Provence a Talianskom.

Počiatok dal v roku 1603 bohatý nicejský kupec Pons Neva, ktorý v Ríme na podnet Filippa Nériho daroval peniaze na jezuitskú školu. Jezuiti prišli do Nice 15. novembra 1603, školu otvorili o tri roky neskôr a základný kameň chrámu položili v júni 1612. Samotnú stavbu nazvali Chiesetta a zasvätili ju Ježišovi. Nový kostol rástol v rokoch 1642 až 1650. O rok neskôr pribudli dve rodinné kapely od senátora Blancardiho a Jeana-Baptista Fabriho. Kto dielo projektoval, nie je celkom jasné: podobnosť s kostolom v Escarène a nicejskou katedrálou ukazuje na Jeana-Andréa Guiberta. Mapa vo Francúzskej národnej knižnici síce spomína Alessia di Angelisa, istota to však nie je. Rehoľníci tu pôsobili do roku 1773, keď ich pápež Klement XIV. po zrušení rádu vyhnal z Nice. Škola aj kostol potom prešli do kráľovských rúk. Po konkordáte z roku 1801 vznikla rímskokatolícka farnosť s patrónom svätým Jakubom Starším. Fasádu, ktorú dnes vidíte, dokončil v roku 1825 muž menom Aycart.

Predlohu našli historici v rímskom kostole Il Gesù, čo dáva zmysel: za zakladateľom stoja jezuiti. Stavebný sloh čerpá z piemontského baroka, no drží sa aj rímskych pravidiel. Popri manieristických serliánových oknách sa tu objavujú aj neoklasicistické prvky. Vo vnútri vás privíta polkruhová klenba, dlhá tridsaťšesť metrov a široká štrnásť. Interiér plnia výjavy zo života svätého Jakuba, ktoré vznikli v devätnástom storočí. Ich predlohy nakreslil nicejský maliar Hercule Trachel, autor klenieb kláštorného kostola v Cimiez. Od roku 1971 patrí stavba medzi francúzske historické pamiatky.