Ion Monoran

V Timișoare stojí busta básnika a disidenta Iona Monorana. Narodil sa 18. januára 1953 v Ciacove v župe Timiș a zomrel 2. decembra 1993 práve tu. Preslávil sa v banátskych kultúrnych kruhoch, medzi takzvanými bohémami, spisovateľmi a umelcami, ktorí odmietali propagandu aj obmedzenia tej doby.

Jeho poézia bola plná irónie a otvorenej kritiky režimu, preto ju pred pádom komunizmu vydávali len výnimočne. V roku 1971 ho po pokuse o nelegálny prechod hranice vylúčili zo strednej školy. Štúdium sa oneskorilo, živil sa ako nekvalifikovaný robotník, no písať neprestal. V osemdesiatych rokoch sa schádzal so spisovateľmi Traianom Dorgoșanom, Valeriom Drumeșom a Danielom Vighim. Stretnutia sa odohrávali v literárnych krúžkoch, ba aj v pivničnej kotolni, kde sám pracoval. Celá partia sa stavala proti oficiálnym kultúrnym kánonom.

Zlomový okamih prišiel 16. decembra 1989, keď Monoran podľa vlastných spomienok vyzval demonštrantov, aby na námestí Maria zastavili električky. Už o chvíľu prišli stovky a potom tisíce ľudí. Skandované heslá žiadali slobodu aj bežné životné potreby. Malá demonštrácia sa premenila na masový protest a z Timișoary sa stalo východisko revolúcie, na konci ktorej padol režim Nicolae Ceaușescu. Mesto ho posmrtne vyhlásilo za čestného občana a jeho meno nesie ulica aj čitáreň Pamätníka revolúcie. Väčšina básní, ktoré napísal, vyšla až po smrti. Busta stojí neďaleko miesta, kde básnik zastavil električky, takže návštevník sa môže postaviť presne tam, kde to všetko začalo.