Palais Héraud

V srdci starého mesta Nice stojí od roku 1757 Palais Héraud, ktoré si dal postaviť miestny šľachtic Barthélémy Héraud. Budova vyrástla na mieste, ktoré sa uvoľnilo, keď Ľudovít XIV. v roku 1705 nariadil zbúrať niceké hradby. Novú štvrt tam rozvrhol plán Villa Nova z roku 1717, ktorý čerpal inšpiráciu z Turína. Šľachta si tu začala stavať paláce, ktoré boli v skutočnosti nájomné domy. Rodina si nechala jedno poschodie a ostatné prenajímala. Úradným jazykom bola vtedy taliančina, takže slovo palazzo znamenalo jednoducho budovu. Okolie je plné ďalších palácov, kostolov a kaplniek z rovnakej doby, lebo Nice ležalo na križovatke Francúzska a Talianska.

Dom zaberá celý blok a patrí k striedmejším, ale elegantným príkladom svojej doby. Striedmosť zdieľa so všetkými stavbami osemnásteho storočia v štvrti Villa Nova. Dva prvky však vynikajú: monumentálna vstupná hala a schodisko s dvojitou špirálou. Na schodisku ju najlepšie uvidíte: dve ramená sa vinú okolo seba ako dvojzávitnica DNA. Po Héraudovcoch sa vo vlastníctve vystriedali rodiny Lascaris Vintimille, Malausséna a napokon Raiberti. François Malausséna viedol mesto najprv ako posledný sardinský syndik, potom ako prvý francúzsky starosta. Baron Flaminius Raiberti zasa pôsobil ako poslanec, prezident komory, senátor a minister za Tretej francúzskej republiky.

Od roku 1794 budova slúži ako obecný dom, čo je po francúzsky maison commune. V roku 1796 sa tu zastavil čerstvo ženatý Napoleon Bonaparte, veliteľ Talianskej armady. 31. marca tu Bonaparte prehovoril k vojakom a povzbudil ich tesne pred talianskym ťažením.