Forte Sofia

Forte Sofia sa vypína severozápadne nad Veronou, na spodnom svahu San Leonarda. Pevnosť vyrástla v rokoch 1837 až 1843, kedy mestu vládli Habsburgovci. Stavbu riadil generálmajor Franz von Scholl, vedúci miestneho cisársko-kráľovského pevnostného úradu. Mesto leží pri ústí údolia Adige a táto poloha ho stáročia predurčovala na úlohu vojenského uzla. Pomenovali ju po arcivojvodkyni Sofia Bavorskej, matke neskoršieho cisára Františka Jozefa.

Zo všetkých pevností na veronských kopcoch leží najjužnejšie. Odtiaľ dohliadala na západný úsek ľavého brehu Adige, predovšetkým na rondelu a ravelin San Giorgio. Jej úlohou bolo znemožniť nepriateľovi obísť hlavnú pevnosť Verony zo severu. Kryla chrbát vyššiemu Forte San Leonardo a paľbou po ceste do Tirola spolupracovala s Forte San Procolo. Jadro stavby tvorí okrúhla kasematovaná veža obkolesená polygonálnym múrom so strieľňami. Obvodový múr, kontrieskarpa aj puškové galérie povstali z tufových kvádrov kladených v polygonálnej technike. Hlavné lomené čelo nesie otvorené delostrelecké pozície za murovaným cimburiom. Suchá priekopa delí pevnosť od vŕšku, tvarovaného pre paľbu nízkej dráhy. Vo veži na druhom poschodí čaká kruhová kasemata s dvanástimi delovými otvormi. Hore na plošine otáčali hlavné kanóny na špeciálnych lafetách o celý kruh. Výzbroj pozostávala zo štrnástich hladkostenných kanónov a sedemdesiatich sudov prachu po sto dvanástich kilogramoch. Posádku v čase vojny tvorilo okolo stopäťdesiatich pešiakov a dvadsaťštyri delostrelcov, pri ohrožení až 230 mužov.

Vojenský význam časom vyprchal a dnes ju obklopuje divoký porast. Priekopa je dodnes suchá, samotné múry však ďalej stoja. Ak vystúpite hore, zo svahu sa ponúka výhľad na mesto, rieku Adige a okolitú krajinu. Po svahoch sa vinú chodníky, ktoré spájajú prechádzku prírodou s návštevou vojenských dejín. Vnútri spája všetky tri poschodia veže dvojité točité schodisko, ktorého dva závity stúpajú okolo spoločného centra.