Arsenale Austriaco

Arsenale Austriaco stojí v Verone, v štvrti Borgo Trento na území Campagnola, v ohybe rieky Adige oproti hradu Castelvecchio. Rakúske cisárstvo ho vybudovalo medzi rokmi 1854 a 1861 ako delostrelecký arzenál pre Lombardsko-benátske kráľovstvo. Mesto bolo kľúčovou pevnosťou, súčasťou opevneného štvoruholníka s Peschierou, Legnagom a Mantovou, a cez cestu na Brenner bola priamo napojená na Rakúsko. Hlavný vchod sa kryje s osou Scaligerovho mostu.

Myšlienku posilniť mestskú vojenskú infraštruktúru presadil maršál Josef Radetzky, projekt pripravil Conrad Petrasch, riaditeľ miestneho ženijného úradu. Plán pôvodne počítal so šestnástimi budovami na jedenástich až trinástich hektároch, v roku 1859 ho však zmenšili a vzniklo deväť hlavných objektov. Viedenský arzenál, dokončený len pár rokov skôr, slúžil staviteľom ako vzor. Veliteľský pavilón s kanceláriami a sálami pre trofeje a zbrane stál uprostred južnej strany, na dvore pracovali kováči, tesári, kolári a sedlári. Počas druhej svetovej vojny spojenecké bombardovanie komplex ťažko poškodilo, jeho centrálny pavilón neskôr opravili zo železobetónu a tehál. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zmizli časti obvodového múra aj strážne veže. Talianska armáda areál používala do júna 1995. Súťaž na prebudovanie vyhral v roku 1999 britský architekt David Chipperfield, celý plán sa však pravdepodobne kvôli nákladom neuskutočnil. Definitívny prevod do majetku mesta prišiel až v máji 2009.

V tom istom priestore stála od roku 1864 aj vojenská plavecká škola s jednoduchým štvorcovým bazénom. Keď sa Campagnola menila na obytnú štvrť, školu medzi rokmi 1923 a 1935 zbúrali, nádrž však zostala a pripadla verejnému parku. V osemdesiatych rokoch z čiastočne zničenej budovy komplexu vznikol kostol svätého Františka z Assisi. Zónu v septembri 2011 znovu otvorili: námestie dostalo menej asfaltu, stará fontána opäť funguje a z plaveckého bazéna je plytké vodné zrkadlo. Verončania sem chodia tráviť voľné chvíle na trávniku aj pri vode.