Alter Friedhof

Alter Friedhof v nemeckom Ulme pôsobí na prvý pohľad ako pokojný park so starými stromami, zatienenými chodníkmi a lavičkami. Medzi nimi sa z trávy dvíhajú zvetrané, naklonené náhrobky, niektoré s niekoľkými storočiami za sebou. Vyše tisíc rokov slúžilo toto štyrihektárové územie ako pohrebisko slobodného ríšskeho mesta. Do devätnásteho storočia ležalo nechránené za mestskými hradbami. V južnej časti stál až do roku 1377 kostol Panny Márie, údajne postavený okolo roku 600 ako predchodca dnešnej katedrály.

Po reformácii zostalo toto miesto jediným povoleným cintorínom v meste. Svoje honosné dedičné hroby si tu vybudovali patrícijske rodiny a roku 1634 sa areál rozšíril smerom na sever. V devätnástom storočí pribudli katolícka aj židovská časť, spolu s novými múrmi a márnicaou. Na juhozápadnom rohu dodnes stojí evanjelická kaplnka z roku 1870. V novorománskom štýle ju navrhol Ferdinand Thrän, staviteľ katedrály. Roku 1899 uzavreli toto pohrebisko a o deväť rokov neskôr hneď pri židovskej časti vyrástla Pauluskirche. Navrhli ju ako posádkový kostol s dvomi vežami vyššími než päťdesiat metrov. V apríli 1936 ťažko poškodili asi pätnásť židovských náhrobných kameňov. Neskôr ich odstránili všetky a do roku 1945 z cintorína neostalo nič. Ako park sa plocha otvorila až v roku 1949. Medzi rokmi 2011 a 2015 prebehla dôkladná obnova: opravili múry, zakonzervovali pomníky a vysadili nové trvalkové záhony.

Z pôvodných náhrobkov ostalo asi päť percent, celkovo 145. Kým pri kaplnke nájdete 31 kameňov zo 16. až 18. storočia, pri Pauluskirche stoja 14 znovu vztyčených židovských stél. Plochou vedie historický chodník so štyridsiatimi tabuľami o ľuďoch, ktorí tu spočívajú: medzi nimi Magirus, Wieland, Steinbeis aj členovia rodiny Einsteina. Niektoré pomníky svedčia o rodinnej tradícii, ktorá siaha až do stredoveku. Celý areál je pritom zapísaný ako kultúrna pamiatka, vrátane všetkého, čo pripomína jeho minulosť.