Chapelle expiatoire

Chapelle expiatoire stojí v ôsmom parížskom obvode na mieste, kde po poprave pochovali kráľa Ľudovíta XVI. a kráľovnú Máriu Antoinettu. Vznikla ako pamätník kráľovského páru a peniaze na ňu dali kráľ Ľudovít XVIII. a vojvodkyňa z Angoulême. Plán vypracoval v roku 1816 významný neoklasicista Pierre-François-Léonard Fontaine a výstavbu viedol jeho asistent Louis-Hippolyte Lebas. Stavba trvala desať rokov a v roku 1826 ju za prítomnosti kráľa Karola X. slávnostne otvorili.

Kaplnka vyrástla na miernom návrší a tvoria ju dve budovy oddelené dvorom. Obklopuje ju múr pripomínajúci kláštor, vďaka ktorému zostáva vnútro skryté pred svetom okolo. Vchod z ulice Rue Pasquier nesie nápis na pamiatku presunu kráľovských ostatkov do kráľovskej hrobky v Saint-Denis. Do interiéru sa vstupuje portikom s tympanónom a dórskymi stĺpmi. Za ním sa otvára priestor s kupolou v strede gréckeho kríža. Takýto pôdorys nadväzuje na kostoly vrcholnej renesancie a antické martyriá. Už Chateaubriand ju označil za významnú stavbu Paríža.

Interiér je prísne neoklasický a sochárskej výzdoby je v ňom málo. Ústredné miesto majú biele mramorové sochy kráľa a kráľovnej, ktoré vytvorili François Joseph Bosio a Jean-Pierre Cortot. Exhumáciu a prevoz ostatkov potom zobrazuje basreliéf od Françoisa-Antoina Gérarda. Okolité cypresy odstránili v roku 1862 a na ich mieste vznikol verejný park Square Louis XVI. Keď v roku 1871 počas Parížskej komúny požadovali jej zbúranie, ostala stáť. Každý 21. január sa tu koná spomienková omša za Ľudovíta XVI. V krypte leží na mieste pôvodného hrobu oltár z čierneho a bieleho mramoru.