Casa Milà

Casa Milà je bytový dom v Barcelone, ktorý v rokoch 1906 až 1912 navrhol Antoni Gaudí. Bol to posledný súkromný obytný dom, ktorý tento architekt navrhol, a stavbu si objednal Pere Milà s manželkou Roser Segimonovou. Pôvodný plán počítal s tým, že sa manželia usadia na hlavnom podlaží s rozlohou vyše 1 300 m², a ostatné byty budú prenajímať. Fasádu tvoria vlny vápencových blokov a balkóny zdobia krivoľavé kované zábradlia, ktoré navrhol Josep Maria Jujol.

Fasáda je tu samonosná: s konštrukciou každého podlažia ju spájajú zakrivené železné nosníky. Vďaka tomu umožňuje veľké okná a priečky, ktoré sa dajú presúvať či uberať. Svetlo padá do deviatich podlaží cez dve veľké vnútorné dvory, ktoré slúžia aj ako konštrukčná opora. Najznámejšia je strecha: tehlové komíny a svetlíky pokryté vápnom, drveným mramorom alebo sklom pôsobia ako sochy. V bytoch zostali vzorované hydraulické dlažby, ručne vyrábané drevené dvere a štukové stropy s dynamickými reliéfmi. Gaudí navrhol výťahy tak, aby zastavovali iba na každom druhom poschodí a obyvatelia sa stretávali.

Gaudí chcel pridať sochy Panny Márie s dvoma archanjelmi a výňatok ruženca na rímsach. Stavebné predpisy a proticirkevná nálada po Tragickej týždni ich vznik neumožnili. Keď v roku 1940 zomrel Pere Milà, o šesť rokov neskôr ho vdova predala. Budovu delili na ďalšie byty a striedali sa v nej bingová hala, akadémia i kancelárie. Začiatkom osemdesiatych rokov sa preto dom rozpadal: pôvodné farby zmizli a fasádu pokrýval hnedý náter. V roku 1984 ju UNESCO ako súčasť súboru Gaudího diel zapísalo do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Reštaurácia prečistila fasádu a vrátila jej pôvodné odtiene. O dom sa stará Fundació Catalunya La Pedrera a jeho priestory sú prístupné aj pre vozíčkarov. Nadácia okrem prehliadok pripravuje výstavy a kultúrne podujatia. Kameň prvého poschodia pochádza z masívu Garraf, bloky vyšších podlaží z lomu Villefranche.