Brandweerkazerne

Na kraji antverpského prístavu stojí hasičská kasáreň, ktorá vznikala medzi rokmi 1912 a 1922. Pôvodný návrh vypracoval mestský architekt Alexis van Mechelen, po jeho smrti v roku 1919 projekt prevzal Emiel van Averbeke. Stavba mala slúžiť ako hlavná stanica pre prístavovú oblasť, a tak spája pragmatické požiadavky hasičskej služby s ambíciami architektúry začiatku dvadsiateho storočia. Budova sa rozkladá okolo veľkého otvoreného dvora, ktorý sa inšpiroval Hanzehuisom, palácovým domom, ktorý kedysi stál tam, kde dnes rastie múzeum MAS.

Dominantou je veža vysoká približne dvadsať metrov. Slúžila na sušenie hadíc a na cvičenia, hoci pôvodné plány počítali s ozdobnou špicou, ktorá sa nikdy nepostavila, pravdepodobne pre mokrádu pôdu, ktorá by ťažkú konštrukciu neuniesla. Na dvore sa hadice skúšali dvakrát týždenne a odtiaľ pôsobí veža najvýraznejšie. V hornej časti okien sa dajú nájsť kotviace otvory: slúžili na upevnenie trámov pri prácach na streche a fasáde. Vo vnútri nenájdete nosné steny, len stĺpy, medzi ktorými sa priečky dali presúvať podľa potreby. Pri požiari v apríli 1954 zhoreli tri zo štyroch strešných úsekov, prežil iba južný s drevenou konštrukciou, ostatné sa znovu postavili z betónu. Od roku 2000 je areál chránenou pamiatkou.

Druhý život stavbe priniesol premena na Havenhuis, pri ktorej dvor prekryla sklená kupola. Práve tie kotviace otvory okien poslúžili ako oporné body novej konštrukcie, takže detail, ktorý kedysi držal lešeniare, dnes drží sklo. Pripravuje sa aj premena na rodinné bývanie: veža zaniknutej funkcie sušiarne má viesť výťah, dvor sa má stať spoločným priestorom obyvateľov a reštaurátori chcú zachovať kachle, vysoké chodby aj umývadlá s vešiakmi tak, ako ich poznali hasiči.