Forte Porta Nuova

Forte Porta Nuova bola rakúska vojenská pevnosť, ktorú postavili v rokoch 1848 až 1850 v pláni pri Verone. Patrila k prvému opevnenému táboru, sústave fortov a veží budovanej medzi rokmi 1848 a 1856 na obranu mesta. Stavbu viedol major Conrad Petrasch, vtedajší riaditeľ cisárskeho kráľovského ženijného veliteľstva vo Verone. Dielo pôvodne nieslo meno Werk Clam podľa grófa Eduarda Clam-Gallasu, poľného podmaršala a veliteľa brigády, ktorý slúžil pod velením Josefa Radetzkeho.

Pevnosť stála asi 1 100 metrov od brány Porta Nuova, na začiatku dlhej, stromami lemovanej aleje. Spolu s Forte Palio a vežou Tombetta tvorila východný pant opevnenej línie pozdĺž rieky Adige. Pri nej bola križovatka ciest z Mantovy a Legnaga, ktoré mohla zasiahnuť paľba z bočných krídiel. Dielo navyše krylo krajinu medzi Santa Lucia, Tomba a Tombetta. Pôdorys tvoril asymetrický predĺžený poluholník s centrálnou redutou a veľkou zadnou redutou krížového tvaru. Centrálnu redutu predstavoval jednopodlažný segment valcovej veže, ktorého zeminou pokrytá strecha slúžila ako delostrelecká plošina. Okrem plošiny poskytovalo delám miesto aj prízemie s kazematami. Na dne suchej priekopy ju kryla samostatná Carnotova stena s tromi kaponiérmi, dokončená v roku 1859.

Do pevnosti sa vchádzalo dvoma symetrickými portálmi s padacími mostmi. Poternami sa dalo prejsť z vnútorného dvora na obchádzku pre strelcov pozdĺž Carnotovej steny. V bezpečnom dvore stála studňa, z ktorej posádka čerpala vodu. Výzbroj tvorilo štrnásť delostreleckých diel a za vojny tu slúžilo asi sedemdesiat mužov. Aj po výstavbe druhého opevneného tábora v roku 1861 pevnosť strážila široké pásmo za fortmi Dossobuono, Azzano a Tomba. Po prvej svetovej vojne ju však úplne zbúrali, takže tam, kde stála, dnes nenájdete kameň na kameni.