Synagogue de Nice

V centre Nice, kúsok od baziliky Notre-Dame, stojí synagóga postavená v roku 1885 podľa návrhu architekta Paula Martina. O rok neskôr ju slávnostne vysvätili a dodnes sa v nej modlí ortodoxná židovská obec aškenázskeho ritu. Byzantský štýl budovy najviac prezrádza kamenná fasáda a veľká ružica nad hlavným vchodom. Keďže mesto má ešte dve ďalšie židovské modlitebne, na uliciach Blacas a Alexis, túto označujú ako Veľkú synagógu.

Židia sa v Nice spomínajú už od štrnásteho storočia, no dlho ich viazali tvrdé obmedzenia: museli nosiť zvláštny znak, potom bývať vo vyhradených štvrtiach a začiatkom osemnásteho storočia, za sardskej nadvlády, v ghette. V roku 1733 dostali povolenie zariadiť si modlitebňu na treťom poschodí domu katolíckeho bratstva Pénitents Noirs, s mikvou v suteréne. Ten dom neskôr predali a z výťažku financovali dnešnú synagógu. Počas druhej svetovej vojny mesto prilákalo Židov utekajúcich pred prenasledovaním, lebo ležalo v demilitarizovanej zóne. Po nacistickej okupácii v roku 1943 však počas piatich mesiacov zatkli a deportovali približne päť tisíc Židov. Po vojne ich počet vďaka príchodom zo severnej Afriky stúpol asi na dvadsaťtisíc.

Vitráže s výjavmi z Biblie takisto patria k mladším vrstvám: pribudli až v roku 1993, päť rokov po dokončení veľkej obnovy budovy. V apríli 2004 ju potom francúzsky štát uznal ako monument historique. Nad hlavným vchodom sa tak do ulice díva ružica stará vyše sto tridsať rokov, za ňou biblické výjavy mierne nadtridsiatkové.