Lochheim

Lochheim je zaniknutá stredoveká dedina, takzvaná Wüstung, na severozápadnom okraji obce Sandhausen neďaleko Heidelbergu. Leží na plochom piesočnom chrbte pri južnom okraji náplavového kužeľa rieky Neckar, medzi tokmi Leimbach a Landgraben. Celé územie patrí do Neckarsko-rýnskej nížiny, ktorá tvorí severnú časť Hornorýnskej nížiny. Južne odtiaľ sa tiahnu vnútrozemské duny, patriace k lesu Pflege Schönau, v ktorom je aj prírodná rezervácia Sandhausener Düne, Pflege Schönau-Galgenbuckel. Piesočnatá pôda a blízkosť vody tu umožňovali osídlenie aj poľnohospodárstvo.

Prvá spoľahlivá písomná zmienka o tomto mieste pochádza z roku 1131. Možno sem patrí aj posvätenie kostola zaznamenané už v roku 1061. Keramické nálezy dokazujú, že ľudia tu žili už v siedmom storočí. Kláštor Schönau získal medzi rokmi 1196 a 1198 dedinu a premenil ju na grangiu, teda kláštorný hospodársky dvor. V roku 1208 kostol zbúrali, čím sa sídlisko definitívne zmenilo na kláštorné polia. Správcovia majetku sa v listinách spomínajú do roku 1245 a poľnohospodárske využívanie trvalo až do pätnásteho storočia. Cisterciáni zo Schönau premenili v okolí viacero dedín na takéto majetky a pôvodných obyvateľov často presídlili do susedných sídiel. Okrem toho tu v ranom a vrcholnom stredoveku spracovávali striebornú rudu privezenú z Wieslochu.

Miesto samotné sa znovuobjavilo až v roku 1993. Študenti miestneho gymnázia potom pod vedením Manfreda Löschera pri terénnych prehliadkach našli keramiku zo siedmeho až pätnásteho storočia. Letecké snímky navyše ukázali pôdorysy domov, malý sálový kostol a nížinný vodný hrad s viacerými priekopami plnými vody. Stojíte tu teda medzi poľami, priamo nad pôdorysmi domov a priekopami vodného hradu. Ulice Lochheimer Straße v Sandhausene a v heidelberskej štvrti Kirchheim dodnes nesú meno zaniknutého sídla.