Arxiu de la Corona d'Aragó

Arxiu de la Corona d'Aragó sídli v Barcelone a radí sa k najstarším archívom Európy. Uchováva spisy bývalej Aragónskej koruny a ich zbieranie trvá už vyše sedem storočí. Palau del Lloctinent, prístavba Kráľovského paláca postavená v rokoch 1549 až 1557, dnes hostí výstavy, kurzy a protokolárne podujatia. Väčšina fondov aj bádania sa v roku 1994 presťahovala do modernej budovy na ulici Almogàvers.

Najstaršia zmienka o kráľovskom archíve pochádza z 25. októbra 1180. Roku 1194 dal Alfonz II. zhromaždiť právoplatné listiny pre korunu. Výsledkom sa stal Liber feudorum maior, zborník vyše tisícky listín, ktorých korene siahajú do 9. storočia. Prvé skutočné úložisko sa spomína roku 1255 v kláštore Santa Maria de Sixena, vtedy v geografickom strede koruny. Za vlády Jakuba I. sa rozšíril papier, písomností pribúdalo a kráľovská kancelária začala viesť sústavné záznamy. Ako jednotný archív pre všetky územia vznikol roku 1318 v Barcelone z iniciatívy Jakuba II. Spravodlivého. Zhruba tridsať rokov fungoval ako jediná centrálna registratúra, potom pribudli depozitá v Zaragoze a vo Valencii. Za Habsburgovcov, od roku 1621, putovali spisy o Aragóne a Valencii do Simancasu v Kastílii. Barcelonské fondy tak odvtedy tvoria najmä dokumenty z Katalánska, Mallorky a Sardínie. K dnešnej podobe prispeli dlhoroční riaditelia Javier Garma a Pròsper de Bofarull.

V zbierkach čakajú kráľovské diplomy, právne dokumenty i záznamy vlády a súdnictva. Séria justičných listov, začatá roku 1291, trvala až do polovice 19. storočia. Súkromné listy panovníkov, rad sigilli secreti, sa uzavrel s habsburskou dynastiou. O kultúre aj každodennom živote stredovekých dvorov vypovedajú tiež doklady o hudobníkoch, básnikoch a umelcoch, ktorí ich bavili. Prehliadka vás zavedie do verejných aj pracovných priestorov a školské skupiny majú učebňu. Bádatelia dejín Stredomoria i Európy tu čerpajú dodnes a zbierky sa ďalej rozrastajú. Požiare a nepozorné sťahovania, ktoré postihli iné európske archívy, sa tomuto miestu vyhli.