Forte Chievo

Forte Chievo stojí na západnom okraji Verony ako súčasť obranného pásu, ktorý Rakúsko v polovici 19. storočia vybudovalo okolo mesta. Stavba vyrástla v rokoch 1850 až 1852 pod vedením majora Conrada Petrascha z cisársko-kráľovského pevnostného stavebného úradu vo Verone. Pevnosť bola venovaná mladému cisárovi Františekovi Jozefovi I. a pôvodne niesla označenie Werk Kaiser Franz Josef. Uzatvárala severnú časť veronského opevneného systému a spolupracovala s neďalekým Fortom Croce Bianca. Poloha ovládala terén pri cestách do Pescantiny a Peschiery, pravý bok a zadná časť pritom kryli zákrutu Adiže a železnicu do Bolzana. Hoci bola hotová už pred vojnou 1859, stala sa prvým prvkom vonkajšej obrannej línie, ktorá po tomto konflikte vznikla.

Pôdorys sleduje zmiešaný polygonálny systém, typický pre tzv. neogermánsku školu opevňovacieho umenia. Centrálny reduit je jednoposchodová uhlená budova so zemnou strechou, zadný reduit má dve poschodia a delostrelecké postavenia na streche. Pred nimi leží veľké zemné dielo v tvare polmesiaca, určené pre pevnostné delostrelectvo v otvorených postaveniach. Vonkajší svah padá do suchej priekopy, ktorú kryje samostatná Carnotova stena so strelňami pre pechotu. Na oboch zaoblených rohoch do nej vystupujú kasematované kaponiere s kanónmi a pušnými strelňami. Murivo skladajú tufové kvádre uložené do polygonálneho vzoru. Výzbroj tvorili dva drážkované kanóny kalibru 90 mm s nabíjaním zo záveru, devätnásť hladkostenných kanónov a 56 000 kilogramov pušného prachu. V čase vojny ju obsadzovalo 310 pešiakov a 50 delostrelcov, v núdzových prípadoch až 380 mužov. Vnútri čakali spálne, kuchyne, kancelárie, dielne, skladovacie miestnosti a stajne, všetko prepojené a vybavené vetraním.

Zadnú stranu otvárajú dva neoklasické portály s kamennými architravmi a rustikovaným obkladom, kedysi pred nimi viseli padacie mosty. Priekopu pod nimi už z väčšej časti zasypali. O areál sa starajú miestne spolky a vy si môžete prejsť po celom vonkajšom aj vnútornom obvode. Geometrická presnosť a symetria sa stali vzorom pre neskoršie opevnenia Verony aj celej rakúskej monarchie.