François Arago

Pod nohami parížskych chodcov sa skrýva rad malých bronzových medailónov zapustených do dlažby. V roku 1994 ich tam umiestnil holandský umelec Jan Dibbets. Dielo vzniklo pri dvestom výročí narodenia Françoisa Araga, vedca a politika, ktorý prispel k metrickej sústave aj k výskumu poludníka. Všetky sledujú parížsky poludník, ktorý vedie mestom od severu k juhu.

Spolu ich je sto tridsaťpäť, každý meria dvanásť centimetrov. Na povrchu nesie meno Arago a značky severného a južného smeru. Vytvárajú tak líniu dlhú deväť kilometrov, ktorá prechádza šiestimi obvodmi. Inštalácia sa hlási k land artu, smeru, ktorý vstaváva umenie priamo do prostredia: tu do ulíc a parkov. Niektoré ležia na miestach viažucich sa k Aragovi, napríklad pri Parížskom observatóriu, kde pracoval, alebo v Luxemburských záhradách. Iné zas čakajú na úplne obyčajných miestach, kým si ich niekto všimne.

Čas aj stavebné práce si na diele vybrali daň: niektoré medailóny presunuli, iné stratili. Mnohé však dodnes uvidíte na pôvodných miestach, napríklad v Louvri alebo v Luxemburských záhradách. Preslávil ich aj Dan Brown, ktorý ich vo svojom románe Da Vinciho kód nazval Ružovou líniou. Príbeh z románu je síce vymyslený, čitateľov však priviedol k bronzovým kotúčom, ktoré v dlažbe Paríža nájdete naozaj.