Kong Haakon VII

Na otvorenom námestí v Oslu stojí bronzová socha kráľa Haakona VII. Meria približne štyri a pol metra a žulový podstavec je v najširšom mieste široký vyše dvoch metrov. Kráľ je mierne predklonený a pravou rukou si pridržiava na hrudi čiapku od uniformy. Kabát sa mu za chrbtom vlní, akoby stál v silnom vetre, a pohľad smeruje k pevnosti Akershus.

Dejiny pamätníka sa začali v roku 1957, keď mesto Oslo pri príležitosti kráľových osemdesiatych piatych narodenín vypísalo celoštátnu súťaž. Zámerom bolo mať dielo hotové k stým narodeninám a prišlo pätdesiattri návrhov nórskych sochárov. Vyhral ju mladý Nils Aas, rodák z Inderøy, ktorý neskôr vytvoril celý rad verejných sôch po celom Nórsku. Pamätník odhalili v roku 1972, presne na sté výročie kráľovho narodenia. Aasov pôvodný návrh počítal s oceľovým kruhom za kráľom a nad ním, dvakrát vyšším než celá figura. Kruh mal dať soche priestor v úzkej ulici. Keď sa stanovište presunulo na toto miesto, stratil zmysel a postavu ešte viac zoštíhlili a vzpriamili. Bolo to Aasovo prvé veľké dielo a patrí medzi ústredné práce nórskej povojnovej plastiky.

Predklon má vlastný pôvod: Aas ho našiel v ateliéri iného umelca, kde si všimol dlhú šikmú tyč a objavil krásu šikmosti. Štýl tu spája realistické detaily so subjektívnym, umelecky ladeným obrazom kráľovej osobnosti. Štíhla, natiahnutá silueta vyvoláva porovnania s Giacomettiho štúdiami či Mariniho portrétom Stravinského, ba aj s galiónovou figúrou na prove lode. Vietor v kabáte môžete chápať ako odraz kráľovej odolnosti a stálosti v čase druhej svetovej vojny. Aj držanie čiapky vzbudilo pozornosť: nezodpovedá vojenským predpisom. Aas tvrdil, že o nich pri tvorbe nevedel a aj keby vedel, pravdepodobne by nič nezmenil.