Römische Ruine

V záhradách zámku Schönbrunn vo Viedni, pri úpätí zalesnených svahov Schönbrunnského vrchu, nájdete Römische Ruine, umelú ruinu postavenú v roku 1778. Navrhol ju dvorný architekt Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg ako malebný záhradný prvok s antickým nádychom. Habsburgovci sa stáročia považovali za právoplatných dedičov antického Ríma, preto celok pripomína víťazstvo Rimanov nad Kartágom.

Módu umelých zrúcanín priniesli anglické záhrady pred polovicou osemnásteho storočia a do Viedne dorazila o niekoľko desaťročí neskôr. Vzorom pre stavbu bol antický chrám Vespaziána a Tita, ktorého pozostatky zachytil okolo roku 1756 rytec Giovanni Battista Piranesi. Celok tvorí obdĺžnikové jazierko s mohutným polkruhovým oblúkom. K nemu priliehajú bočné steny v pravom uhle, pôsobiace ako trosky antickej budovy pomaly sa sesúvajúcej do zeme. Fragmentovaný architráv a vlys nesú reliéfy rímskych obetných nástrojov. Ich plochy dopĺňajú klasicistické postavy, busty a ďalšie reliéfy. Na rozdiel od Glorietty v parku tu každý architektonický prvok vrátane stĺpov vznikol pod priamym dohľadom dvorného architekta. Sochári Beyer, Henrici a Franz Zächerle vytesali kamennú výzdobu. Kvadry zo zámku Neugebäude poslúžili len v ozdobných kompozíciách okolo stavby, samotný objekt ich však nepoužil.

V jazierku pred ruinou stojí sochárska skupina Wilhelma Beyera zo sterzinského mramoru, ktorá predstavuje bohov riek Dunaj a Enns. Za oblúkom stúpa lesná aleja pôvodne terasovaná ako kaskáda a vedie k soche Herkula bojujúceho s Kerberom, trojhlavým strážcom vstupu do podsvetia. Výjav dopĺňajú zosobnené neresti a pod Herkulovými nohami leží porazená Hydra. Miesto si obľúbili aj maliari: Ferdinand Georg Waldmüller ho zachytil na plátne už v roku 1832.