Porta di Campofiore

Na ľavom brehu Adige, v takzvaných magistrálnych hradbách Verony, stojí medzi bastiónmi Maddalene a Campo Marzo brána Porta di Campofiore. Postavili ju Rakúšania roku 1865, po prevzatí mesta od Benátčanov. Cieľ bol praktický: spojiť železnicou vojenskú zásobáreň Santa Marta, takzvanú proviandu, s nádražím Porta Vescovo. Obilné vlaky prechádzali cez most až na vykládku medzi dvoma silami.

Oba susedné bastióny sú omnoho staršie a pochádzajú z čias benátskej vlády. V šestnástom storočí Benátčania opevnili staré múry Scaligerovcov, lebo strelný prach zmenil obranu miest. Prvý vyrástol roku 1527 a navrhli ho Francesco Maria della Rovere s Pierom Francescom da Viterbom. Druhý nasledoval roku 1565 podľa plánov, ktoré vytvoril veronský inžinier Francesco Malacreda. Campo Marzo stojí na starej múre s vežami z konca trinásteho storočia a má asymetrický päťuholníkový pôdorys. Má aj zaoblené rozšírenie zvané orecchione, ktoré krylo obrancov pred delostreleckou paľbou. Rakúšania ho neskôr upravili a pridali druhý orecchione aj výpadovú bránku, ktorú zamurovali. Vchod kryli strelecké pozície a priekopa zvaná fosso diamante, ktorá mala zachytávať trosky z útokov a udržiavať prístupy priechodné. Veľký sklad pušného prachu vo dvore dnes už nenájdete. Autorom brány bol Anton Naredi Reiner, ktorý sa podieľal aj na výstavbe Porta Vescovo.

Strana obrátená k vidieku je z tufových blokov a tehál. Podstavec aj strednú časť tvorí hrubý tuf a veľký oblúkový vstup uzatvára zhora vodorovná rímsa. Celá stavba nesie klasicistné vplyvy, späté s dielom Michelea Sanmicheliho, autora ďalších veronských opevnení. Po oboch stranách vstupu visia štity na stužkách. Na strednej atike kedysi stál znak s dvojhlavým orlom, ktorý neskôr odstránili. Starou hradobnou priekopou vedie cyklistická a pešia trasa do ďalších častí mesta.