Forte di Sant'Andrea

Forte di Sant'Andrea stráži vstup do benátskej lagúny cez Lido a stojí na ostrove Sant'Andrea, na okraji Le Vignole. Navrhol ho architekt Michele Sanmicheli z Verony, ktorého benátska vláda poverila ochranou najzraniteľnejšieho prístupu k mestu. Pevnosť vyrástla okolo polovice šestnásteho storočia na ruinách starších obranných diel. Jej jadro tvorí veža z pätnásteho storočia, okolo ktorej pribudol vonkajší bastión s delostreleckými batériami.

Sanmicheli predložil návrh v roku 1534 a Rada desiatich ho schválila v januári 1535. Stavba sa však kvôli ďalším posudkom a úpravám oddialila o niekoľko rokov. Skutočná výstavba sa začala v roku 1543 pod vedením staviteľa Andrea Liona, neskôr pribudol architekt Leonida Atthar z Cypru. V roku 1547 konštrukciu vyskúšali salvou mnohých kanónov vypálených naraz, opevnenie túto skúšku ustálo bez poškodenia. Za republiky tu Benátčania skôr predvádzali moc zahraničným vyslancom, než aby pevnosť slúžila ako väzenie. V osemnástom storočí tu niekoľko mesiacov pod dohľadom strávil aj Giacomo Casanova, ktorý miesto spomína vo svojich memoároch. Na skutočného nepriateľa delá vystrelili jedinýkrát, v apríli 1797, keď ostreľovali francúzsku loď Le Libérateur d'Italie, ktorá si vynucovala vstup do prístavu.

Bastión prezrádza spôsob boja: obdĺžnikové otvory pre kanóny ležia tesne nad hladinou vody, takže delá mierili na trupy lodí pri samotnej hladine. Pod zemným valom sa táha dlhá klenutá kazemata na strelivo, koridor ju spája s vnútorným dvorom. K moru sa pevnosť bráni najťažšími múrmi, chrbát jej však zostáva úmyselne holý, aby ho prípadný dobyvateľ nemohol obrátiť na opevnenie. Fasádu tvorí portál z bieleho kameňa s dvoma oblúkmi, fúzaté hlavy v klenákoch a rustika, nad všetkým sedí dórska rímsa. Pamätná tabuľa pripomína bitku pri Lepante, vedľa nej sa vypína reliéf leva svätého Marka. Sanmicheli pri návrhu pracoval s Vitruvovým pomerom jedna k sedem. Opevnenie je zarastené zeleňou a nikto ho aktívne nevyužíva, dosiahnuť ho možno iba súkromnou loďou. Vo vode okolo múrov je vidieť neskoršie podloženie, ktoré má brániť ponoreniu, a k moru sa vypína stožiar z istrského kameňa.