Untere Gaisenbergbastion (Werk XXI)

Na južnom konci Stuttgarter Straße v Ulme vyrastajú spomedzi kríkov mohutné vápencové múry. Sú to ostatky Untere Gaisenbergbastion, dvadsiateho prvého diela pevnosti, ktorá kedysi obklopovala Ulm. Patrila k najväčším pevnostným systémom, aké Európa poznala. Postavili ju medzi rokmi 1843 a 1858 pod vedením kapitána Vogta. Jej úlohou bolo brániť východnú stranu Michelsbergu, kopca, ktorý vládol okoliu. Na severozápade a na juhu ju rámovali kurtíny 20 a 22, úseky hradieb spájajúce susedné časti opevnenia.

Pôvodná bašta tvorila úplný obranný celok: štvorstrannú hradbu so suchou fosou a glacisom. Na ľavom ramene stála mínometná batéria, na čele vysunutom k nepriateľovi kazemata typu Bonnet s vlastným mínometom. Po pravej strane viedla cez priekopu dvojitá kaponiéra, krytá chodba na bočnú paľbu proti útočníkom z oboch strán. Vzadu, v takzvanom krku, sa týčili veľké obranné kasárne, v tele valu ležali sklady strelného prachu. V čase vojny mohlo dielo pojať 1 867 mužov, celé malé mesto. Najprv tu stanovali roty ženijného práporu 13, od roku 1897 ich vystriedal prvý prápor pešieho pluku 127. Roku 1880 zasypali čelnú batériu zeminou a val rozdelili zemnými traverzami, aby oslabili účinky modernej delostrelby. Roku 1896 nadstavili reduit, vnútornú pevnôstku, o poschodie a objekt premenovali na kasárne Gaisenberg. Po prvej svetovej vojne slúžil reduit ako bytový dom až do zbúrania.

Medzi rokmi 1960 a 1966 baštu takmer celú strhli, keď tu stavali vysokú školu. Prežili časti prednej eskarpy, kazemata Bonnet a celé pravé krídlo s batériou. Tieto zvyšky dnes žijú druhý život: kaponiéra poskytuje domov študentskej kaviarni a karnevalovému spolku Ulmer Haglhex, v krídle zas sídli centrum Charivari. Neďaleko zamestnaneckého parkoviska, pri budove H, horný okraj eskarpy s oblúkmi tesne vykukuje zo zeme. Kríky ho pohltili, no presne tu vidíte, čo korene robia vápencu.