Basilica di Sant'Ambrogio

Medzi milánskymi kostolmi patrí bazilika Sant'Ambrogio k najstarším a najvýznamnejším, hneď po Dóme. Jej základy položil koncom štvrtého storočia biskup Ambróz, keď Miláno, vtedy Mediolanum, slúžilo ako hlavné mesto Západorímskej ríše. Vyrástla medzi rokmi 379 a 386 na počesť kresťanských mučeníkov pochovaných na neďalekom cintoríne. Dnešnú románsku podobu jej dala prestavba v jedenástom storočí, ktorú viedol biskup Anselmo III da Rho.

Pôvodný plán platí dodnes: tri lode s apsidami a dvor pred vchodom. Hlavný vstup tvorí portál s bohatou reliéfnou výzdobou. Vo vnútri vás čaká oltár svätého Ambróza, ktorý medzi rokmi 824 a 859 vytvoril zlatník Vuolvino. Jeho zlaté čelo a vsadené kamene predstavujú výnimočnú ukážku karolínskeho zlatníctva. Cibórium z ottonskej doby stojí na štyroch červených porfýrových stĺpoch a po stranách nesie štukové reliéfy. Apsidu pokrýva mozaika z jedenásteho storočia s Kristom na tróne. Vykupiteľa obklopujú z oboch strán mučeníci Protasio a Gervasio a archanjeli Michal s Gabriehom. Dopĺňa ju rad scén zo života muža, ktorému chrám vďačí za vznik.

V skorom stredoveku sa tu korunovali králi Talianska. Roku 1328 tu uzavreli mier, ktorý ukončil vnútorné spory v Miláne. Bombardovanie v roku 1943 baziliku poškodilo, no rozsiahla obnova v nasledujúcich rokoch vrátila jej historický i umelecký lesk. Okrem nej tu nájdete aj kláštor, kanóniu a kostol San Sigismondo. Zvlášť pozoruhodná je kaplnka San Vittore in Ciel d'Oro z piateho storočia. Zlatá klenba nesie mozaiku šiestich svätcov, medzi ktorými je najstaršie známe zobrazenie Ambróza samotného.