Krautturm

Na juhovýchodnej strane zámku v Heidelbergu stojí Krautturm, veža s múrmi hrubými asi šesť a pol metra. Pôvodne to bol bergfrid, prvá hlavná obranná veža zámku. Aj v podobe ruiny dosahuje dnes výšku zhruba tridsaťtri metrov. Priamo na ňu nadväzuje Ökonomiebau, striedma úžitková budova, v ktorej bývala zámková kuchyňa, skladové priestory aj pekáreň.

V najnižšom podlaží sa skladoval strelný prach, ktorému sa aspoň od sedemnásteho storočia hovorilo Kraut, a ten jej dal meno. Takýto sklad robil z nej dôležitú, ale aj riskantnú súčasť zámkovej obrany. Kurfirst Ľudovít V., ktorý vládol v rokoch 1508 až 1544, ju nechal spevniť mimoriadne hrubými klenbami. Štrbiny na streľbu a dymové otvory, viditeľné dodnes, prezrádzajú, že išlo o delovú vežu. Z pôvodných 28 metrov ju v roku 1610 nadstavili na 42,5 metra. Počas vojny o falcké dedičstvo v rokoch 1688 až 1697 sa pokúsili francúzske jednotky vežu vyhodiť do vzduchu. Prvý pokus z roku 1689 stroskotal, ale výbuch o štyri roky neskôr odtrhol asi tretinu múru. Malta pritom bola tvrdšia než červený pieskovec, preto sa odtrhnutá tretina nerozpadla, ale zosunula do zámkovej priekopy ako jeden veľký celok.

V roku 1779 strávil na zámku popoludnie aj Johann Wolfgang von Goethe spolu s vojvodom Karlom Augustom. Z mosta ponad priekopu načrtol zničenú vežu a vznikol tak najstarší známy obraz tejto ruiny. Odvtedy sú rozpoltený múr aj trúsky pod ním obľúbeným motívom maliarov a fotografov. Z mosta sa vám dodnes naskytne presne ten pohľad, ktorý si Goethe pred viac ako dvoma storočiami zachytil na papieri.