Palazzo Reale

Palazzo Reale v Miláne predstavuje architektonickú pamiatku s dejinami, ktoré siahajú k mestskému vládnemu sídlu stredovekého obdobia. Budova sa pôvodne nazývala Palazzo del Broletto Vecchio.

Počas stredovekého komunálneho obdobia slúžila ako hlavné sídlo mestskej vlády v Miláne. Jej podobu neskôr formovali rody Torriani, Visconti a Sforza.

Úpravy paláca súviseli aj s blízkosťou dómu, ktorého monumentálnosť ovplyvnila jeho architektonické riešenie. Fasáda vytvára v Piazza del Duomo výrazné zapustené priestranstvo.

Piazzetta Reale funguje ako nádvorie pri paláci. Na hlavnom poschodí sa nachádza Sieň karyatíd, ktorá utrpela rozsiahle poškodenie počas druhej svetovej vojny.

Sieň karyatíd zostáva výraznou súčasťou paláca. Palác prešiel počas stáročí mnohými renováciami, ktoré odrážali meniace sa potreby jeho obyvateľov.

V šestnástom storočí sa stal sídlom milánskych vojvodov. V sedemnástom a osemnástom storočí pribudli ďalšie úpravy pod rakúskou vládou.

Architekt Giuseppe Piermarini mu koncom osemnásteho storočia vtlačil neoklasicistické prvky. Palazzo Reale slúži ako kultúrne centrum pre medzinárodné umelecké výstavy.