Basilica di Santa Maria Gloriosa dei Frari

Frari, celým menom Basilica di Santa Maria Gloriosa dei Frari, je najväčším kostolom Benátok. Pozemok preň mesto v trinástom storočí venovalo františkánom, nový chrám sa však staviał viac než sto rokov. Orientáciu dokonca obrátili tak, aby fasáda smerovala k námestiu a kanálu. Kostol je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a nesie titul menšej baziliky. Navonok pôsobí striedmo: tehlové múry bez ozdôb, ako sa hodí na františkánsky kostol. Zato kampanila je druhá najvyššia v meste, tesne za vežou pri svätom Markovi.

Vnútro patrí benátskej gotike: nad červenými tehlovými múrmi sa zdvíha rebrovaná klenba, ktorá celý priestor opticky roztvára. Kupola uprostrede chýba, čo je pri takejto stavbe nezvyklé. Ozdobné trámy a detaily z istrského kameňa dopĺňajú múry, dlažbu tvorí marmur a ten istý kameň. Pôdorys má tvar latinského kríža, po oboch stranách hlavnej lode sa radia kaplnky, po tri na každej. Chórovú priekažu, ktorá kedysi delila františkánov od veriacich, tu uvidíte ako jedinú zachovanú spomedzi benátskych chrámov. Na hlavnom oltári visí Tizianovo Nanebovzatie Panny Márie, Madona rodu Pesaro čaká v bočnej kaplnke. Donatello tu zanechal sochu, svoju prvú doloženú prácu v Benátkach. Pracovali tu aj Palma il Giovane, Paolo Veneziano či Alvise Vivarini. Hrobky a pomníky pripomínajú viacerých dóžov, maliara Tiziana aj skladateľa Claudia Monteverdiho.

Hudba tu má svoje miesto aspoň od pätnásteho storočia: prvá písomná zmienka o organoch je z roku 1483. Organy stáli oproti sebe na múroch chóru, za ich klávesami sedeli Girolamo Diruta aj Giovanni Picchi. Zostane vám v hlave jeden detail: v pamätníku Antonia Canovu odpočíva iba jeho srdce.