Chiesa di San Cristoforo sul Naviglio

Na brehu Naviglio Grande v Miláne stojí Chiesa di San Cristoforo sul Naviglio, v skutočnosti dva kostoly zrastené do jedného celku. Starší z nich má románske korene a okolo polovice trinásteho storočia ho prebudovali, práve v čase vykopávania kanála. Gotický portál a ružicové okno, ktoré na ňom uvidíte, pribudli v štrnástom storočí a svedčia o prechode slohov.

Mladšiu časť, vojvodskú kaplnku, dal v pätnástom storočí postaviť Gian Galeazzo Visconti. Vznikla zo sľubu zloženého počas moru, ktorý roku 1399 zasiahol Miláno a ktorého koniec pripisovali príhovoru svätého Kryštofa. Patronmi kaplnky sú okrem neho aj svätý Ján Krstiteľ, svätý Jakub a blahoslavená Kristína, ochrancovia rodu Viscontiovcov. Fasádu kaplnky zdobí had z rodového erbu a červený kríž Milána, z fresiek sa zachovali len zvyšky. V sedemnástom storočí prestavali vnútro: múr medzi oboma kostolmi zbúrali a vzniklo tak dvojlodie. Ľavá loď má drevený strop a fragmenty fresiek z okruhu Bergognoneho. Pravú zdobia gotické fresky a drevená socha svätého Kryštofa s malým Ježišom zo štrnásteho storočia. Apsidu vypĺňajú fresky zo školy Bernardina Luiniho, božské a sväté postavy v živých farbách.

K bohoslužbám tu patrí aj zvuk: kostolný organ sa spája s hlasom štyroch zvonov na zvonici vyrastalej v pätnástom storočí. Najnovší z týchto zvonov pribudol na vežu až v roku 1987.