Stephanskloster

Nad strechami Heidelbergu čnie hrebeň Heiligenbergu a na jeho vrchole zvanom Michelsberg leží Stephanskloster. Siaha do výšky približne 375 metrov nad morom, vysoko nad údolím Neckaru. Hneď vedľa stojí Michaelskloster a samotný Stephanskloster vznikol ako druhá vetva kláštora Lorsch. Hora má dejiny staršie než kláštor: archeológovia tu nachádzajú stopy z neolitu, z čias Keltov i zo stredoveku. Okolie je známe pestro sfarbeným stavebným pieskovcom a ložiskami železnej rudy.

Okolo roku 1090 prichádza benediktín Arnold na predný vrchol vtedajšieho Aberinsbergu a stavia si pustovňu s kaplnkou. Do rádu vstupuje ako čerstvý novic, no komôrka čoskoro nachádza vplyvného prívržcu. Arnoldovu pustovňu si všíma prepošt Zundebold zo susedného Michaelsklostru a s povolením z Lorschu roku 1094 vznikajú ďalšie kláštorné budovy. Hlavným dobrodincom mladého domu sa stáva križiak z Handschuhsheimu. Jeho vdova Hazecha spočíva v západnej časti kostola, čo dosvedčuje jej náhrobná doska. Kláštorný kostol vzniká v 12. storočí v gotickom slohu. Benediktínska disciplína povoluje a v polovici 13. storočia preberajú dom prísnejší premonštráti z Allerheiligen v Čiernom lese. Vďaka premonstrátom nesie vrch svoje meno Heiligenberg. Za čias mníchov stojí temeno holé: kláštor si stavebným drevom aj palivom preriedil les, takže každý pohyb v diaľke ostáva viditeľný. Opraví sa tiež stará cisterna zvaná Heidenloch a svätému Štefanovi prisúdia vlastný dištrikt, čím získa hospodársku nezávislosť.

Po reformácii prichádza koniec: v 16. storočí konvent mizne a budovy chátrajú. Univerzita v Heidelberge, ktorá dom zdedila, povoluje roku 1589 mešťanom používať areál ako lom. Kameň odtiaľ koncom 19. storočia putuje do vyhliadkovej veže na zámku a do stavieb v údolí Neckaru. Nájdete tu len základové múry a kópiu náhrobnej dosky s latinským nápisom. Nápis vypráva, že Hazecha, Rickfriedova žena, si želá byť pochovaná práve tu. Štvrtinu svojho majetku odkazuje kláštoru, aby sa na ňu tí, čo tu žijú, spomínali a aby mala u Boha večný život.