Brunnenhalle

Brunnenhalle je otvorená loggia v areáli Heidelberského zámku, ktorá vznikla ako súčasť jeho nádvoria. Nad ňou sa klenie rebrová klenba, typická pre neskorú gotiku. Stavba vznikla v prvej polovici šestnásteho storočia za kurfirsta Ľudovíta V. a stojí na prechode medzi neskorou gotikou a renesanciou. Pod podlahou sa nachádza studňová šachta, ktorá zabezpečovala vodu pre zámok. Masívne monolitické stĺpy tvoria výrazný prvok priestoru. Pochádzajú z Ingelheimu, no ich syenit sa ťažil už v rímskom lome Felsenmeer v Odenwalde. Kurfirst Filip ich dal priviezť z oblasti Falcka ešte pred výstavbou haly. Klenba tu spája neskorú gotiku s nastupujúcou renesanciou. Brunnenhalle stojí na nápadnom mieste nádvoria pred Soldatenbauom, ktorý vznikol za Ľudovíta V. Neďaleko sa nachádza Ludwigsbau s tromi podlažiami. Spolu tvorili jadro každodennej prevádzky zámku s kuchyňami, zásobárňami a priestormi na pečenie. Architektúra haly nesie aj výrazný politický význam. Pripomína nárok falckých kurfirstov na nemecké kráľovstvo a ich spojenie s dedičstvom Karola Veľkého. Tieto stĺpy zároveň prepájajú zámok s antickou minulosťou regiónu. Brunnenhalle tak sústreďuje vodu, materiál, štýlový prechod a mocenskú symboliku Heidelbergu.