Mennonitengemeinde zu Hamburg und Altona

Mennonitengemeinde zu Hamburg und Altona je cirkevné spoločenstvo s koreňmi v roku 1601, keď sa v Hamburgu a Altone usadili menoniti utekajúci pred náboženským prenasledovaním v katolíckom juhu Holandska. Dlho sa schádzali v súkromných domoch, až v roku 1675 postavili prvý drevený kostol na ulici Große Freiheit, ktorej meno nesie slobody, ktoré tu obec užívala. Stavbu zaplatili menonitskí veľrybári, a práve táto súvislosť s morem dáva miestu osobitý charakter: obchod s veľrybím tukom dal prvému modlitbovému domu strechu i peniaze.

Drevený kostol zanikol počas severnej vojny, v roku 1715 ho nahradila kamenná stavba a tá slúžila až do roku 1915, keď obec otvorila dnešný kostol v štvrti Altona-Nord. Budova nesie znaky neobaroku a vnútri ju určuje práve to, čo je typické pre menonitské predikovné kostoly: kazateľnica v strede priestoru a večerňový stôl (stôl Pánovej večere) namiesto oltára. K spoločenstvu patria ešte fara a pôvodne aj väčší spoločenský sál s kostolníkovým domom, ktoré neskôr predali. Nechýba ani knižnica, ktorú obec udržiava od roku 1770 a s približne päťtisíc zväzkami sa sústreďuje na menonitskú teológiu a dejiny.

Zaujímavý detail na záver: táto obec prežila nielen vojny, ktoré jej zdemolovali prvé kostoly, ale aj zmeny hraníc a mestských štvrtí okolo seba. Dnes pôsobí v Hamburgu v rámci pracovného spoločenstva kresťanských cirkví (Arbeitsgemeinschaft Christlicher Kirchen) a zúčastňuje sa Ekumenického fóra v HafenCity, takže história úteku z Holandska ústi do aktívneho medzicirkevného dialógu v centre moderného prístavu.